Zvládnite časovanie slovies v nemčine raz a navždy!

Časové formy v nemčine

Časovanie slovies v nemčine patrí medzi základné stavebné prvky, bez ktorých sa pri učení jazyka jednoducho nepohneme. Keď chceme po nemecky správne komunikovať, musíme zvládnuť šesť časov: prítomný čas, jednoduchý minulý čas, predprítomný čas, predminulý čas a dva budúce časy. Každý z nich má svoje pravidlá a používa sa v iných situáciách.

Ak s nemčinou začínate, najprv sa sústreďte na základné tvary - neurčitok, prítomný čas a jednoduchý minulý čas. Ostatné časy si vytvoríte pomocou slovies sein alebo haben spolu s príčastím minulým. To, ktoré pomocné sloveso použijete, závisí od toho, či ide o sloveso vyjadrujúce činnosť alebo stav.

Pri časovaní slovies si treba dať pozor aj na to, ako usporiadame slová vo vete. Slovosled sa môže meniť podľa toho, či ide o hlavnú alebo vedľajšiu vetu, a tiež podľa času, ktorý používame.

Prehľad slovesných kategórií

Keď sa učíme nemecké slovesá, musíme si uvedomiť, že ich časovanie nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. V nemčine máme šesť základných slovesných kategórií, s ktorými pracujeme. Ide o osobu (prvá, druhá a tretia), číslo (jednotné alebo množné), čas (prítomný, minulý či budúci), spôsob (oznamovací, rozkazovací a podmieňovací), slovesný rod (činný alebo trpný) a slovesný vid (dokonavý a nedokonavý). Každá z týchto kategórií má svoje pravidlá, ktoré si treba dobre zapamätať. Nemecké slovesá delíme na slabé a silné - toto rozdelenie je veľmi dôležité najmä pri tvorení minulého času. Nesmieme zabudnúť ani na pomocné slovesá sein a haben, ktoré potrebujeme pri tvorbe zložených časov. Ak chceme po nemecky hovoriť správne a plynulo, musíme tieto pravidlá časovania dobre ovládať.

Pravidelné a nepravidelné slovesá

V nemeckej gramatike patrí časovanie slovies medzi najzložitejšie veci, s ktorými sa študenti stretávajú. Základom je pochopiť rozdiel medzi pravidelnými a nepravidelnými slovesami. Pravidelné slovesá, ktorým hovoríme aj slabé, majú jasné pravidlá časovania a v minulom čase končia na -te. Napríklad keď chceme povedať robil od slovesa machen, povieme jednoducho machte. S nepravidelnými (silnými) slovesami je to trochu zložitejšie - pri nich sa mení samohláska v kmeni slova, a to nielen v minulom čase, ale často aj v príčastí minulom. Vezmime si trebárs sloveso gehen (ísť) - v minulom čase z neho máme ging a príčastie minulé znie gegangen. Tieto nepravidelné slovesá sa, žiaľ, musíme naučiť naspamäť, keďže neexistuje žiadne univerzálne pravidlo pre ich tvorenie. Dobrou správou je, že máme k dispozícii rôzne pomôcky - najmä prehľadné tabuľky nepravidelných slovies, vďaka ktorým sa v tom všetkom lepšie zorientujeme.

Pomocné slovesá sein a haben

V nemeckej gramatike sa pomocné slovesá sein a haben používajú pri tvorbe minulých časov a pasíva. To, ktoré pomocné sloveso zvolíme, závisí od hlavného slovesa v danej vete.

Keď hovoríme o pohybe alebo zmene stavu, používame sein. Typickými príkladmi sú slovesá ako gehen (ísť) či werden (stať sa). Povieme teda Ich bin gegangen (šiel som) alebo Er ist müde geworden (unavil sa).

Pri väčšine bežných slovies, vrátane zvratných a tých s predložkovými väzbami, používame haben. Napríklad Ich habe gegessen (jedol som) alebo Sie hat sich gewaschen (umyla sa).

Treba si dať pozor na slovesá, ktoré môžu fungovať s oboma pomocnými slovesami, podľa toho, čo chceme vyjadriť. Príkladom je veta Ich habe das Buch gelesen (čítal som knihu) oproti Ich bin nach Hause gelaufen (bežal som domov).

Pre správne vyjadrovanie v nemčine je nevyhnutné vedieť, kedy použiť sein a kedy haben. Je to jeden zo základných pilierov nemeckej gramatiky.

Tvorenie prítomného času (Präsens)

Časovanie slovies v nemčine je v prítomnom čase (Präsens) celkom prehľadné. Používame ho, keď chceme povedať, čo sa deje teraz alebo čo robíme bežne. Väčšina nemeckých slovies sa dá časovať podľa jednoduchého pravidla. Stačí zobrať sloveso, odstrihnúť koncovku -en a k zostávajúcemu koreňu pridať správne koncovky pre jednotlivé osoby. Vezmime si také sloveso machen. Keď z neho odstránime -en, zostane nám koreň mach. K nemu potom pridávame: -e pre ich, -st pre du, -t pre er/sie/es, -en pre wir, -t pre ihr a -en pre sie/Sie. No a máme to! Samozrejme, v nemčine existujú aj slovesá, ktoré sa tejto schéme vymykajú. Sú to také tie základné ako sein, haben či gehen. Pri týchto nepravidelných slovesách si jednoducho musíme ich tvary zapamätať, inak to nejde.

Nemčina je ako zložitý mechanizmus, v ktorom každé sloveso predstavuje ozubené koleso, ktoré musí zapadnúť na svoje presné miesto, aby stroj fungoval hladko. A práve časovanie slovies je tým kľúčom, ktorý nám umožňuje tieto ozubené kolesá správne nastaviť.

Juraj Král

Tvorenie minulého času (Perfekt)

V nemeckom jazyku sa v bežnej reči najčastejšie stretávame s perfektom ako minulým časom. Keď chceme vytvoriť perfektum, použijeme pomocné sloveso haben alebo sein v prítomnom čase spolu s príčastím minulým (Partizip II) hlavného slovesa. Väčšina nemeckých slovies si vyžaduje pomocné sloveso haben. Len slovesá, ktoré vyjadrujú pohyb alebo zmenu stavu, ako napríklad gehen (ísť), kommen (prísť) či werden (stať sa), používajú pomocné sloveso sein.

Ak chceme vytvoriť otázku, musíme zmeniť poradie slov. Pomocné sloveso dávame na začiatok vety, potom nasleduje podmet a na konci vety je príčastie minulé. V záporných vetách dávame zápor nicht pred príčastie minulé.

Budúci čas (Futur I a II)

V nemeckom jazyku poznáme dva druhy budúceho času - Futur I a Futur II. Keď chceme vyjadriť jednoduchú budúcnosť, použijeme Futur I. Ten vytvoríme tak, že k slovesu werden v správnom tvare pridáme neurčitok hlavného slovesa. Napríklad veta Zajtra pôjdem do kina sa povie Ich werde morgen ins Kino gehen. Zložitejší je Futur II, ktorý používame, keď hovoríme o deji, čo sa stane pred iným budúcim dejom. Tvoríme ho pomocou werden, neurčitku hlavného slovesa a neurčitku sein alebo haben. Ak povieme Morgen Abend werde ich die Hausaufgabe geschrieben haben, znamená to Zajtra večer budem mať hotovú domácu úlohu. Tieto budúce časy sa v nemčine často používajú aj vtedy, keď niečo predpokladáme, sľubujeme alebo keď chceme niekomu pohroziť.

Porovnanie časovania slovies v slovenčine a nemčine

Čas	Slovenčina	Nemčina
Prítomný čas	Ja robím, Ty robíš, On/Ona/Ono robí...	Ich mache, Du machst, Er/Sie/Es macht...
Minulý čas jednoduchý	Ja robil som, Ty robil si, On robil...	Používa sa zriedkavo (Ich machte, Du machtest...)
Minulý čas prechodný	Ja som robil, Ty si robil, On bol robil...	Ich habe gemacht, Du hast gemacht, Er/Sie/Es hat gemacht...

Konjunktív v nemčine

Nemecké slovesá sú ako pestrá paleta možností, ktorá nám pomáha vyjadriť rôzne odtiene významu. Konjunktív je v nemčine zaujímavý fenomén, ktorý sa používa keď chceme hovoriť o želaniach, neistote alebo keď opakujeme, čo povedal niekto iný. Najčastejšie ho nájdeme vo vedľajších vetách, kde naznačuje, že si nie sme celkom istí alebo že informácia pochádza od niekoho iného.

V nemeckej gramatike máme dva druhy konjunktívu - konjunktív I a konjunktív II. Prvý typ vytvoríme z infinitívneho tvaru slovesa a používame ho hlavne pri nepriamej reči. Druhý typ vychádza z minulého času (préterita) a je užitočný, keď hovoríme o hypotetických situáciách, nesplniteľných želaniach alebo keď chceme byť extra zdvorilí pri žiadostiach.

Rozkazovací spôsob (Imperativ)

Keď sa učíme nemecké slovesá, imperatív je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré musíme zvládnuť. V nemčine máme dva základné spôsoby, ako niekoho o niečo požiadať alebo mu niečo prikázať. Pri neformálnom rozhovore s kamarátom použijeme tykanie (du-forma), kde jednoducho zoberieme sloveso v prítomnom čase a odstránime koncovku -st. Takže povieme len komm namiesto kommst, alebo mach namiesto machst. Keď však hovoríme s niekým, komu vykáme, používame Sie-formu. Tu je to trochu iné - použijeme bežný tvar slovesa pre Sie a nezabudneme, že Sie píšeme vždy s veľkým S. Takže povieme Kommen Sie alebo Machen Sie. Je to vlastne celkom logické a po chvíli si na to človek zvykne.

0 Trpný rod v nemčine

Pri časovaní nemeckých slovies je dôležité pochopiť, ako funguje trpný rod, ktorý sa v nemčine často používa. Keď chceme zdôrazniť samotnú činnosť alebo jej výsledok namiesto toho, kto ju robí, použijeme práve túto konštrukciu.

Trpný rod vytvoríme jednoducho - zoberieme sloveso werden v správnom tvare a pridáme k nemu príčastie minulé hlavného slovesa. Takže keď povieme Das Haus wird gebaut, myslíme tým, že sa dom práve stavia. Ak potrebujeme uviesť, kto tú činnosť vykonáva, použijeme von alebo durch.

V nemčine môžeme trpný rod používať v rôznych časoch - či už hovoríme o prítomnosti, minulosti alebo budúcnosti. Je to vlastne celkom praktické, pretože nám to umožňuje vyjadrovať sa presne podľa situácie. Pre správnu nemčinu je zvládnutie trpného rodu naozaj potrebné, aj keď zo začiatku môže pôsobiť trochu zložito.

1 Modálne slovesá a ich použitie

Časovanie slovies v nemčine môže byť pre mnohých náročné, no pochopenie modálnych slovies je skutočne kľúčové. Patria sem základné slovesá ako können (môcť), dürfen (smieť), müssen (musieť), sollen (mať povinnosť), wollen (chcieť) a mögen (mať rád). Tieto slovesá nám pomáhajú vyjadriť, aký máme vzťah k tomu, čo hovoríme.

V prítomnom čase sa tieto slovesá správajú trochu inak ako bežné slovesá. Majú svoje špecifické tvary, ale základné pravidlo je jednoduché - kmeň zostáva rovnaký a menia sa len koncovky podľa osoby. Vezmime si napríklad sloveso können. Jeho tvary sú: ich kann, du kannst, er/sie/es kann, wir können, ihr könnt, sie/Sie können.

Keď používame modálne slovesá v nemčine, vždy k nim pridávame ďalšie sloveso v základnom tvare, ktoré dávame na koniec vety. Napríklad povieme: Ich kann Deutsch sprechen, čo znamená Viem hovoriť po nemecky.

2 Časté chyby v časovaní

Časovanie nemeckých slovies vie poriadne potrápiť každého, kto sa učí nemčinu. Nie je to len o tom, že treba poznať kopu pravidiel - človek musí zvládnuť aj množstvo výnimiek. Pozrime sa spolu na dve typické chyby, ktoré robia študenti pri časovaní.

Prvý problém, s ktorým sa často stretávame, je keď študenti nevedia správne použiť pomocné slovesá. V nemčine potrebujeme pri tvorení niektorých časov buď sein alebo haben. To, ktoré z nich máme použiť, závisí od typu slovesa. Keď niekto niekam ide alebo sa hýbe, použijeme sein. Naopak, pri slovesách vyjadrujúcich nejaký stav potrebujeme haben. Druhá vec, ktorá robí študentom problémy, je správne používanie koncoviek. Pri nemeckých slovesách sa koncovky menia podľa toho, kto činnosť vykonáva, koľko je tých osôb a kedy sa to deje. Preto je kľúčové poriadne si precvičiť, ako sa tieto koncovky používajú.

3 Tipy na zvládnutie časovania

Keď sa učíte nemecký jazyk, časovanie slovies môže byť poriadny oriešok. Ale nemusíte sa báť - s pravidelným tréningom a správnym prístupom to určite zvládnete. Tu sú tri užitočné rady, ktoré vám pomôžu. Najdôležitejšia je pravidelnosť. Venujte sa časovaniu každý deň aspoň chvíľku, hoci by to malo byť len päť minút. Pri slovesách platí, že čím viac opakujete, tým lepšie ich ovládate. Skúste rôzne spôsoby učenia. Nestačí len memorovať tvary - vyskúšajte online cvičenia, jazykové hry alebo si pokecajte s niekým, kto hovorí po nemecky. Čím viac rôznych aktivít vyskúšate, tým lepšie vám to pôjde. A hlavne sa nebojte robiť chyby. Každý sa učí inak a chyby k tomu jednoducho patria. Hlavné je poučiť sa z nich a nevzdávať to pri prvých ťažkostiach.